Jedlá pripravené podľa receptov židovskej kuchyne obohatili jedálny lístok našej školy. Žiaci dosiahli autenticitu pokrmov aj vďaka pravej macesovej múke, ktorú našej škole podarovala Židovská náboženská obec Prešov.
Chutné macesové knedličky do polievky, kuracie stehná na víne po židovsky, či tradičné chanukové šišky pripravovali žiaci V.A triedy pod vedením majsteriek Frištykovej a Strojnej. Atmosféru posilnili aj vkusnou dekoráciou reštaurácie. Pripojili sa aj prváci z I.C triedy s pani majsterkou Horovskou, ktorí s výzdobou miestnosti pomáhali.
Židovská kuchyňa vychádza zo zákonov, ktoré platia už tisícročia. Náboženstvo bolo základom ich prežitia a tým aj uchovávania náboženskej identity. Preto museli byť bezvýhradne dodržiavané všetky predpisy a zvyklosti, vrátane stravovacích.
Židovská kuchyňa je ovplyvnená židovskými stravovacími zákonmi (kašrut), židovskými sviatkami a tradíciami sabatu (šabatu). Vplývalo na ňu aj to, v ktorej krajine sa tento národ usadil, či netrpel nedostatkom... a preto aj tu platia odlišnosti.
História židovskej kuchyne začína kuchyňou starých Izraelitov. Ako sa židovská diaspóra rozrastala, vyvinuli sa rôzne štýly židovskej kuchyne. Charakteristickými štýlmi židovskej kuchyne sú Ashkenazi, Sefardi a Mizrahi. Nechýbajú ani jedlá židovských komunít z Etiópie, Iránu a Jemenu.
Jedlo konzumované príslušníkom ortodoxnej obce musí byť kóšer. Na konzumáciu sú vhodné len "čisté" druhy zvierat, patria k nim párnokopytníky – kravy, ovce, kozy a vysoká zver. "Nečisté" sú prasa, ale i kone, somáre, zajace a králiky. Z vtákov sa môžu konzumovať husi, kurčatá, kačice, bažanty, jarabice a prepelice. Prirodzene, usmrtené musia byť predpísaným rituálnym spôsobom.
A ryby? Medzi vhodné patria všetky druhy, ktoré majú šupiny a ktoré kladú ikry. Úhory a jesetery sa teda považujú za nečisté – trefe.
Jednou z hlavných zásad prípravy pokrmov v židovských domácnostiach je mať jednu sadu hrncov, tanierov, príborov i utierok na mäsité jedlá a inú sadu na varenie mliečnych pokrmov.
V chudobných rodinách, kde nemali viacero nádob, hrnce aspoň zaparovali vo vriacej vode. Nie je teda možné variť mäsité jedlá spolu s mliekom, čiže ani polievky, mäso či omáčky dopĺňať smotanou. Po konzumácii mäsa musí uplynúť aspoň šesť hodín, aby sa mohlo piť mlieko.
Zo židovskej kuchyne tiež pochádza slovo kóšer znamenajúce v pôvodnom význame čistý/povolený.
